Julo

AIDS

AIDS je syndróm získaného zlyhania imunity. Zlyhanie imunity je v dôsledkom pôsobenia vírusu HIV (vírus nedostatku ľudskej imunity). Vírus HIV spôsobuje deštrukciu imunitného systému napadnutého organizmu, tým že napáda a ničí tzv. pamäťové bunky (pomocné T-lymfocyty).

AIDS je charakteristický postupným oslabovaním imunitného systému, ktorého funkčnosť nakoniec poklesne natoľko, že sú mu nebezpečné aj také typy infekcií alebo zhubného bujnenia, ktoré sa u zdravého človeka vôbec nevyskytujú.

Imunitný systém vznikol u takmer všetkých organizmov ako odpoveď či reakcia na vonkajšie prostredia so snahou prežiť. Imunitný systém bol a je nesmierne dôležitý systém, vďaka ktorému sa organizmy mohli vystaviť vonkajšiemu nehostinnému prostrediu a koexistovať s inými organizmami.

Ako sa organizmy vyvíjali tiež sa vyvíjal aj ich imunitný systém, od jednoduchého u baktérií až po veľmi zložitý u stavovcov. Postupom času sa organizmy menili na čoraz zložitejšie formy života, vyvíjal sa aj ich imunitný systém, vyvinula sa špecifická imunita založená na imunologickej pamäti.

Aktivity Európskej únie

Kvôli čomu tu o tom píšem? Lebo mi napadla paralela s tým, čo okolo nás prebieha. Vnímam aktivity Európskej únie, ktoré pôsobia ako vírus HIV, ktorého úlohou je deštruovať imunitný systém „organizmu“ – ochranné mechanizmy členských štátov. Mám na mysli aktivity Dublin 4, Marakéšska deklarácia, Istanbulský protokol a pod.

Obranné mechanizmy na úrovni štátov sú neustále oslabované (napr. ochrana hraníc, ochrana tradičných rodín, zahmlievanie kto je muž, kto je žena a kto niečo údajne iné). Ak znižujeme ochranu na úrovní štátov (snahy o prerozdeľovanie migrantov rôznymi kvótami, oslabovanie ochrany tradičných rodín) je potom nutné, aby táto ochrana bola vykonávaná na úrovni celej Európskej únie. A tu „sa“ deje presný opak. Na úrovni celej EÚ dochádza naopak k ďalšiemu oslabovaniu „imunitného systému“. Prijímané rozhodnutia, zmluvy, deklarácie sú ako vírus HIV, ktorý má dosiahnuť niekým želaný stav – zasiať syndróm zlyhania imunity národných štátov a v konečnom dôsledku aj celej Európskej únie. Napríklad postupným oslabovaním základnej jednotky spoločnosti rodiny. Tým si nechávame rozložiť základný kameň spoločnosť zvnútra. Tento rozkladný proces prebieha aj zvonka – tým že si nechránime svoje vonkajšie európske hranice. Podľa ma si koledujeme o celoeurópsky spoločenský AIDS – syndróm získaného zlyhania imunity – ktorý zasiahne všetky členské štáty.

Na jednej strane tieto aktivity sú prezentované ako snaha riešiť údajne naše problémy (vývoj demografie v Európe) no na druhej strane sa mi zdá, že sa zamlčiavajú nevýhody a riziká týchto prístupov (riziká spojené s neprispôsobilosťou prichádzajúcich imigrantov; čo do budúcna prinesie pre spoločnosť podpora iných foriem „rodiny“; čo na psychickej úrovni prinesie, ak dieťa vyrastie v inej ako tradičnej rodine – toto považujem za zvlášť veľmi nebezpečný experiment).

EÚ Prichádza s témami migrácie, LGBTI. Mojou hlavnou otázkou však je, či je naozaj našim štátnym a národným záujmom riešiť problémy práve takto? Je táto aktivita našim cieľom, cieľom bežných ľudí, riešenie ktorého nám skvalitní náš život? Zaoberáme sa danými témami, príp. sa nechávame vťahovať politikmi a médiami do týchto tém. Ale nezdá sa mi, že vieme čo nám to v budúcnosti prinesie. Mám obavu, že ešte väčšie problémy nás bežných ľudí. Negatíva budeme znášať my a naše deti.

Akoby nám ukazovali jednu stranu mince tú krajšiu a lepšiu a zamlčiavajú tú odvrátenú. Ak nám ju neukazujú, mali by sme my sami hľadať, čo na tej odvrátenej strane je. Zdá sa mi, že sa nám nad tým však zamýšľať nechce. Akoby nám bolo pohodlnejšie, nechať veci ísť, tak ako ich niekto rozbehol. Dokonca bez ohľadu na riziká, ktoré nám bežným ľuďom v budúcnosti hrozia.

A priori nemám nič proti konkrétnym ľuďom, či už z iných krajín alebo inej sexuálnej orientácie. Voči čomu však som, je propagácia týchto nenormálností, natláčanie mechanizmov, nových pravidiel a agendy, ktorá zneužíva našu ľudskosť a empatiu k iným ľuďom. Volám však po ľudskosti a empatii aj k nám ľuďom, ktorí teraz žijú na Slovensku, lebo nechcem, aby sme si vytvorili pre seba a aj budúce naše generácie veľmi vážne problémy. Hájme svoje záujmy v náš prospech, nech svojou nevedomosťou nenapĺňame egoistický prospech niekoho iného, kto chce nás v budúcnosti zneužiť.

Chcem poukázať na moju obavu, že tak ako s Cigánmi/Rómami (nedokázali sme ich za dlhé obdobie integrovať), kým nedokážeme ich integrovať dovtedy neprijímajme žiadnych migrantov. Inak spejeme k ešte väčším problémom aj s migrantami. Ak budeme rovnako neúspešní (čo si myslím, že budeme) ako my muži ochránime svoje deti a ženy v budúcnosti, keď sa situácia začne vymykať spod kontroly? Mám obavu, že nechávame ďalším generáciám problém, ktorý ony budú riešiť už len veľmi ťažko. Obávam sa teraz našej súčasnej naivity.

To, čo sa okolo nás deje považujem za overtonove okno (stratégia na zmenu verejnej mienky) na likvidáciu toho, vďaka čomu sme sa ako spoločnosť mohli rozvinúť až do súčasnosti (rodina, vzťah muž-žena, ochrana nášho územia). Nemám nič proti ľudským osudom konkrétnych imigrantov, ľudí s inou sexuálnou orientáciou, ich „spontánna“ aktivizácia je „len“ prejavom aktivít na úrovni celej EÚ, ktoré veľmi aktívne a agresívne uberajú priestor pre normálnosť. Som proti takýmto aktivitám. Vnímam ich ako deštrukciu samotných základov súčasnej civilizácie – ničenie princípu základnej jednotky spoločnosti – rodiny. A dokonca spochybňovanie už detí, aby si „volili“ „pohlavie“.
Chcem svojím postojom to, čo mi zverili moji predkovia, posunúť bez zničenia aj budúcim generáciám – lebo to považujem za veľmi dôležitú hodnotu. Bez tejto hodnoty nedokážu žiť naplnený a hodnotný život.

Záver

Rozpoznajme nebezpečenstvo súčasného spoločenského HIV, ktorý so sebou prinesie AIDS do európskej civilizácie. Ak ho rozpoznáme, môžeme veci ešte zmeniť. Ak ho nerozpoznáme, výsledok je už jasný – veľmi výrazne si znížime kvalitu života, prípadne ako spoločnosť zomrieme, lebo svojimi nesprávnymi činmi alebo nečinmi sme si život už nezaslúžili.