Pozrel som si dnes film Teroristka, vraj „komédia / dráma“. Komédia to bola len veľmi málo. Vyšiel som z kina naozaj dosť zaskočený, znechutený až vystrašený. Prečo? Lebo:
Na úvod trochu zo širšia
Televízia, tlač, kino sú často nástroje na formátovanie, zmenu nášho pohľadu na svet. Cez tieto komunikačné kanály je možné (a-sociálnymi inžiniermi) štatisticky významne ovplyvňovať – dostávať veľa symbolov do nášho podvedomia. Na našom podvedomí je nebezpečné to, že sa plní poza naše vedomie, t.j. môže nás ovplyvňovať v rozhodovaní a pritom o tom nevieme, alebo si myslíme, že sa rozhodujeme vedome a racionálne a namiesto toho rozhodnú za nás obrazy, symboly, ktorým sme dovolili, aby sa do našich podvedomí dostali.
Teraz priamo k filmu
A práve tento film je ukážkou nebezpečných symbolov a obrazov – pre zdravú spoločnosť, kde ľudia dobrej vôle chcú spokojne a sociálne spravodlivo žiť.
V jednej českej „vesničce řádí arogantní strůjce lokálního zla“. Na to sa už nemôže pozerať učiteľka na dôchodku a zoberie spravodlivosť do svojich rúk. Monopol na násilie má však jedine štát a za zákonom definovaných podmienok. Tento film je v tejto veci zvlášť nebezpečný lebo otvára Overtonove okno (spôsob ako nemožné veci sú po čase považované za normálne), ktoré keď si nevšimneme, tak v budúcnosti sa ešte v súčasnosti pomerne bezpečný stredoeurópsky priestor stane divokým západom, tak, ako film ukázal v hlavnej línii a aj poslednej scéne, kedy učiteľka poukazuje na to, že bude takto riešiť aj ďalšie situácie.
Vo filme je veľa scén, kde filmové postavy narábajú so zbraňou – trénujú s ňou, alebo miera na iného človeka alebo na neho aj strieľajú. Tento obraz je zvlášť nebezpečný, lebo sa odohráva v našich známych domácich reáliách. Už sa to nedeje v neznámej cudzine. A-sociálni inžinieri do našich podvedomí dostávajú obrazy, aby sme si zvykli, že aj pre nás to časom bude niečo „normálne“.
Aby obrazy prešli poza naše vedomie, tak film urobili tak, aby línia filmu a konanie rozhorčenej učiteľky vyznievalo spravodlivo. V úvode filmu je viacero scén, kde učiteľka požaduje riešenia legálnou a čistou cestou. Týmto spôsobom sa jej však nič nepodarí dosiahnuť. Divák jej pri tom drží palce, aby bola úspešná. Keďže nie je úspešná, tak logicky a racionálne to vyzerá, že nemá inú možnosť len zobrať zodpovednosť do vlastných rúk.
Za nebezpečné považujem aj to, že „strůjce lokálního zla“ nezomrie na následky zranení, ktoré mu spôsobili hlavné postavy, ale vyzerá to akoby prišiel zásah Zhora, t.j. končí nešťastnou náhodou.
Za zvlášť indoktrinačné považujem, že do úst najnegatívnejšej postavy dali aj slová – pomenovanie nebezpečenstva zo strany migrantov a je dôležité, aby sme si svoje morálne a kultúrne hodnoty chránili. Tento obraz u nepozorného diváka môže vytvárať asociáciu: ochrana národnej a kultúrnej identity je agendou zlých a arogantných ľudí. Ja budem ten dobrý, tak radšej budem voliť liberálne riešenia.
Záver
Skúsme prosím, aspoň trochu pripustiť, že niektoré filmy sa nenatočia len tak, ale majú jasný zámer a posolstvo, ktoré má byť k nám dopravené. Hľadajme tieto zákernosti, amorálnosti, aby sme si ich uvedomili. Lebo len vtedy sa môžeme pred nimi brániť.