Julo

Bol som na Ukrajine v Mukačeve. Namiesto výletu autom, sme si zvolili vlak. ŽSR zriadili novú linku, ktorá premáva 2x denne tam a späť z Košíc do Mukačeva. Rozhodli sme sa ju vyskúšať a uvidieť východ Slovenska z perspektívy vlaku. Páčili sa mi zelené lúky na zvlnenej krajine, veľký priestor. Vyžarovali pokoj, pohodu na rozdiel od veľkých miest, kde je veľmi často ranný a poobedňajší zhon, stres, napätie, dopravné zápchy, plné ulice a chodníky áut, …

Pred časom som čítal Koncepciu sociálnej bezpečnosti a aj jej časť Dostatočne všeobecnú teóriu riadenia (DVTR). Kým v prvej časti sú zachytené konkrétne globálne procesy, ktoré prebiehajú na globálnej úrovni a sú zahmlievané až zneviditeľňované geopolitikou – aby sa čo najviac podporila ilúzia, že riadenie prebieha len na úrovni záujmov štátov politikmi. DVTR je čistá teória všeobecných princípov riadenia zovšeobecnených na akýchkoľvek stupeň riadenia (nevynímajúc ani najvyšší stupeň – vplyv/riadenie „sily“ presahujúce naše nás ľudí – subjekt vykonávajúci VIS major).

Ako môžeme vidieť veci, pri ktorých nie sú na prvý pohľad vidieť aktéri. Ako môžeme vidieť veci, ktoré sú prekrývané zástupnými témami, zahlcuje sa informačný priestor (Kuciak, Kočner), aby sa prehlušili veci dôležité (nechávame sa neokoloniálne využívať)? Na prvý pohľad to vyzerá ako nemožné – ako môžem vidieť niečo, kde nevidím toho, kto to robí a ani sa nehovorí, čo vlastne robí. Môžem na to prísť, len keď budem vnímať následky, dopady, prejavy jeho činnosti. Je to podobné ako, keby sme chceli vidieť vietor. Vietor je priamo zrakom neviditeľný. Čo vidieť však môžeme, je vplyv vetra na objekty, na ktoré pôsobí – listy sa pohybujú, konáre, tráva sa kolíše. Zrejme všetci vieme aj veríme, že vietor existuje – asi aj kvôli tomu, že ho môžeme zachytiť viacerými ďalšími zmyslami – cítime a počujeme. Možno by sa však situácia zmenila, keby existoval záujem niekoho vplyvného, finančné mocného, pre ktorého by bolo osobne výhodné, aby získal výhodu na úkor nás bežných ľudí. Cez Overtonove okno by mohol vytvoriť proces na zmenu postoja z existencie vetra na jeho „neexistenciu“. Okno by prešlo jednotlivými fázami, počas ktorého by sa „korektne“ zmenil slovník, slovo vietor by sa považovalo neprípustné (tak ako označenie Cigán, buzerant) ľudia, ktorí vo vietor (už) neveria by boli označovaní za tých správnych, progresívnych a tí by agendu neexistencie vetra „evanjelizáciou“ šírili medzi spiatočníkov, ktorí tmárski stále „lipnú“ na existencii vetra veria. Tí, čo vedia, že vietor existuje, by boli „progresívnymi“ označovaní za konšpirátorov. Skupiny veriace vo vietor a veriace v neexistenciu vetra by sa navzájom vybíjali a strácali čas a energiu namiesto toho, aby si kládli otázku, kto má záujem na tom aby, sa poprela existencia vetra? Čo tým, čo riadia proces, že vietor (vraj) neexistuje, pre seba získajú? Čo, my – bežní ľudia, tým naopak stratíme? Rozdeľovanie nás na skupiny a následného panovania nad nami prináša tým, čo proces riadia, to, že my sa nezjednotíme a nepresadzujeme svoje záujmy. Lebo ak by sme sa zjednotili, tí nad nami by sa stali bezmocnými. A stratili by nad nami moc – už by nedokázali rozpútať svetovú vojnu, nemohli by zväčšovať ekonomické rozdiely medzi najbohatšími a najchudobnejšími, vykorisťovanie medzi krajinami by už nebolo možné, zastavili by sme deštrukčnú migráciu, nezrovnoprávňovali by sa sexuálne úchylky s normálnosťou, …

Po všeobecnom úvode späť však na Ukrajinu. Čo som si tam všimol? V Európe v súčasnosti prebieha taviaci kotol národov, ktorý bol s úspechom odskúšaný v USA. Vlastnosťou taviaceho kotla je zničiť národnú a kultúrnu identitu národov tam žijúcich. Na čo je to dobré? Ak zničíme jedinečnosť, tradície národov, národností tam žijúcich vytvoríme stratenú, zmätenú masy ľudí, ktorí sú ľahko manipulovateľní, všetko im sa im zdá v poriadku, nevedia rozlíšiť dobro a zlo. Táto masa zomletých ľudí sa prejavuje zvýšenou pravdepodobnosťou obezity, kriminalitou, stratou duchovnosti, terorizmom, ľuďmi bez domova. Takýto ľudia sa ľahko riadia a ľahko sa naivne dajú viesť aj tam, kam by pri chápaní širších súvislostí nikdy nechceli ísť. Je to ako napr. keď vezú ľudí na popravu, a oni namiesto vnímania reality, sa tešia, že na akom skvelom výlete sú.

Súčasťou taviaceho kotla sú viaceré podprocesy – honba len za hmotnými statkami, egoizmus, zámená rolí žena-muž, muži sa stávajú zženštilými, ženy strácajú ženskosť, predefinovanie ženskej krásy. Ako som bol na Ukrajine a dal som bokom rozdiel v životnej, tak som si všimol rozdiel medzi tým ako vyzerajú Ukrajinky a Slovenky. Naše ženy veľmi podobný potenciál ženskej krásy ako Ukrajinky. Na naše ženy je vytváraný dlhšiu dobu a intenzívnejšie tlak spoločnosti, ktorý prichádza z „rozvinutej“ časti EÚ – tetovanie, príliš častá a prehnaná „estetická“ medicína, pírsingy kade-tade po tvári, tele, temné démonické mejkapy, roztrhané oblečenie, prazvláštne účesy, kedy majú krátke buď chlapské účesy alebo časť hlavy na ježka vystrihanú a zvyšnú časť dlhé vlasy, divné farby alebo aj divné kombinácie farieb. Takouto „starostlivosťou“ o seba Slovenky strácajú svoju prirodzenú krásu. Naproti tomu som videl štatisticky významnejšie, že ženy na Ukrajine sú viac žensky oblečené (pekné strihy, svieže farby), ich účesy boli ženskejšie, pokožku majú bez tetovaní, ozdoby, šperky nosili na tradičných miestach uši (aj tradičný počet), krk, zápästie. Takže taviaci kotol sa začína prejavovať viac na našich ženách. je to prirodzené, lebo politika EÚ nepodporuje rozmanitosť pôvodných kultúr. Práve naopak vtláča sem „rozmanitosť“, ktorá ničí pôvodné a „rozmanitosť“ bude všade rovnaká (McDonald, Lidl, Coca Cola, …).

Potrebujeme zastaviť tento trend. Nech aj naďalej Slovenky rozvíjajú potenciál svojej krásy, ktorý dostali do vienka a nedajú sa samé odženštiť  len preto, že si neuvedomujú, že sú súčasťou procesu degradácie výzoru aj vzťahu skutočnej ženy a skutočného muža, posunu kritérií, čo je ženské. Nech odolajú tlaku „ísť s dobou“ a dajú prednosť svojej vnútornej intuícii ako byť krásne (vnútorne aj navonok). My muži im v tom môžeme pomôcť ak budeme preferovať a oceňovať to, čo našim ženám na kráse pridáva.