Julo

V súčasnosti sa často hovorí o stúpajúcej inflácii. Za 30 rokov súčasného spoločenského zriadenia je stále prítomná. Ceny neustále rastú. Rozdielom je len tempo. V lepších časoch rastie inflácia pomalšie v horších rýchlejšie. Z takéhoto vývoja vyplýva, že je to systémová záležitosť kapitalizmu – nech by sme to akokoľvek inak interpretovali. Prax, skutočnosť je kritériom pravdy. Nie je pravdou o čom sa hovorí, ale to, čo sa v skutočnosti deje.

Pred časom som videl štatistiku vývoja spotrebiteľských a priemyselných cien v Sovietskom zväze po 2. svetovej vojne. Bol so veľmi prekvapený, lebo nikde a nikdy som dovtedy o tom nepočul. O tomto období som počul veľa nelichotivých tvrdení.

A čo bolo v tej štatistike? Bol v nej jeden veľmi zaujímavé fakty (ktoré sú zhrnuté aj v priloženom videu):

• ceny každoročne klesali o významnú časť cca 10%
• prvýkrát v decembri 1947
• najvýraznejšie zlacnenie bolo v roku 1950 – zlacnenie chleba a masla o 30%.
• do 1954 zlacneli výrobky o viac ako 50%.
• toto obdobie trvalo celých 7 rokov, ktoré skončilo krátko po smrti Stalina.

Po ňom nastalo “oteplenie” v spoločnosti, ktoré prinieslo skončenie obdobia poklesu cien. Ľúbivé slogany o zlepšení spoločnosti a života ľudí sa v skutočnosti ukázali ako zavádzajúce, lebo skutočnosť ukázala, že situácia ľudí sa postupne zhoršovala.

Z toho mi vyplýva, že keď nejaká politická sila prichádza s návrhmi na zlepšenie našej situácie, buďme obozretní, lebo v histórii sa často ukázal pravý opak:

• keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú
• a zároveň sa rozbehne propaganda za vymazanie pamäte národa o období, ktoré bolo prospešnejšie pre bežných ľudí

https://www.youtube.com/watch?v=ATw7UG52zUQ