Julo

V demokratických krajinách máme slobodu slova, slobodu vyjadrovania. Ale tak, ako to dobre znie, nie vždy to tak je. Hlavným dôvodom, ktorý vidím je, že nám bežným ľuďom nezáleží na tom, aby sme vnímali a vyhodnocovali, či slová a činy sú vo vzájomnom súlade (radšej uveríme slovám ako si dáme námahu, či sa tak aj skutočne deje).

Ak nám je to jedno, potom podporujeme to, k čomu som uviedol 2 videá (linky nájdete nižšie). To, najdôležitejšie, čo ma zaujalo na týchto videách, som sem napísal a zároveň tento článok píšem pre tých, ktorí máte záujem rozšíriť rady tých, ktorí chcú uvidieť viac, tj. vidieť veci tak ako naozaj sú.

Prvé video je už staršie a je z USA.

Druhé video je z Čiech a je spred mesiaca – Václav Klaus o údajnej pôžičke ZSSR.

Neurolingvistické programovanie

Neurolingvistické programovanie je manipulatívna technika, je to spôsob, aby ľudia (zatiaľ väčšina, ktorá nemá záujem hľadať ako sa veci majú) boli udržaní v zajatí masmediálnej propagandy aj napriek šíreniu myšlienok smerujúcich k pravde ( medzi moderátorom a hosťom).

Jedná sa o hypnotické praktiky pre obecenstvo, ktoré daný program sledujú.

Kvôli tomu, že my ticho (nevedome) súhlasíme, nám média môžu takýmto spôsobom poskytovať informácie. To vo výsledku prináša, že ľudia, ktorí pravdu poznajú, nechcú vystúpiť v diskusiách v médiách hlavného prúdu. A tí, ktorí to skúsia, dopadnú podobne ako ľudia v týchto dvoch videách.

Ak sa chceme ochrániť pred ďalším programovaním zo strany médií, je lepšie minimalizovať sledovanie televízie, rádia, … až do chvíle, kým sa v tejto oblasti vzdeláme a potom môžeme za účelom otestovania si našej schopnosti rozpoznávania manipulácií, nášho programovania, zavádzania, ktoré sme sa naučili, uvedomili si.

Teraz konkrétne. O aké techniky ide?

• Moderátor vyvádza z konceptu svojho hosťa
• Moderátor prekrúca význam toho, čo hosť povedal – prerušovaním
• Moderátor bagatelizuje názory hosťa (napr. „to je len váš názor“)
• Moderátor narúša myseľ hosťa – používa nemiestne a nepravdivé komentáre („vaši študenti musia opakovať vaše názory“)
• Moderátor neudržiava očný kontakt, predstiera, že sa nudí
• Moderátor preberá kontrolu nad konverzáciou – skákanie do reči
• Moderátor používa pascu Áno-Nie – prekrútenie otázky, s cieľom dostať hosťa pod tlak
• Moderátor počas rozhovoru potrebuje urobiť, koľko je len možné skrytých obvinení
• Moderátor potrebuje sa odkláňať od témy, aby odvracal pozornosť nielen hosťa ale hlavne publika od podstaty, toho čo hosť hovorí.
• Moderátor položí otázku – ale nenechá hosťa dopovedať
• Hlavnou úlohou moderátora je hosťa zatlačiť do obrany, aby nemal priestor hovoriť zrozumiteľne, jasne a podeliť sa o svoj pohľad, názor, myšlienky.

Tieto vyššie uvedené veci, ak si nevšimneme, tak obídu naše vedomie a padnú do nášho podvedomia, ktoré nás môže v budúcnosti spätne ovládať a my máme dojem, že sa sami slobodne rozhodujeme.

Základom neurolingvistického programovania je vkladanie dvojakého významu do nášho podvedomia:

• veta „môžete si myslieť, čo chcete“ ale neverbálne moderátor komunikuje, že „(hosť) nemá dovolené si myslieť, čo chce“. Tento dvojaký zmysel je však hlavne určený publiku – „ani vy si nemáte dovolené myslieť, čo chcete“.
• Častý spôsob je – ľudia sú obozretní pred tým, čo ide proti normám a konformitám. Napr. súhlasíme s niekým, koho následne niekto označí napr. za konšpirátora, podvedome radšej prestaneme súhlasiť s názorom „konšpirátora“, lebo máme obavu, že si ostatní o nás budú myslieť niečo zlé.
• Podobne aj tvrdenia – „vy myslíte priveľa“, „idete príliš do hĺbky“, „No jasné, Vy viete všetko“, prepojenie na antisemitizmus – sú znevažujúce frázy, s cieľom, aby publikum odmietlo hosťa ako pochybnú osobu aj s jeho názormi. Publikum nemalo chuť zachytiť novú dôležitú informáciu, na ktorú hosť prišiel a s ktorou sa prichádza podeliť.

Neurolingvistické programovania je ukotvenie požadovaných myšlienok, prepájanie chcených konceptov, pridávanie viery a pocitov – aby sa ovplyvňovala naša myseľ za účelom presmerovania nášho vnímania, našej viery a schopnosti vnímať realitu taká aká skutočne je.

Aby v demokratickej spoločnosti bola naplnená sloboda slova, tak otvoreným cieľom médií je veľa diskutovať. Avšak skutočným a pritom skrytým cieľom médií je informačne zahlcovať šumom ľudí, aby sa k ničomu konkrétnemu nedostali.

Cieľom rozhovorov takéhoto typu je, aby publikum na konci odchádzalo s podprahovými negatívnymi pocitmi – čo spôsobí, že publikum nebude môcť rozmýšľať nad informáciami, ktoré sú iné ako oficiálne reprezentované.

Dôležitý moment:

• ak prebieha rozhovor medzi moderátorom a hosťom, my, ktorí sme súčasťou publika, máme dojem, že nás ako poslucháčov sa to netýka, že to, čo sa deje je len medzi moderátorom a hosťom.
• V skutočnosti to najdôležitejšie prebieha od moderátora smerom k nám -k publiku! Moderátor tie najdôležitejšie informácie, gestá, symboly vysiela k nám. Ideálne aby tieto posolstvá obišli naše vedomie a prišli priamo do podvedomia, to znamená, aby sme si to nevšimli, ale podvedomím zachytili.
• Pri „rozhovore“ tohto typu vôbec nejde o rozhovor ide hlavne o programovanie mysle publika!

Máme prirodzenú túžbu byť súčasťou väčšieho celku. Negatívom tejto túžby môže byť – (ak si nedáme pozor) že môžeme byť manipulovaní a staneme sa príslušníkom nerozmýšľajúceho davu – o toto hlavne ide.

Prvé video má 2 min – jeho rozbor však trvá cca 30 min. V skutočnosti teda všetko prebieha veľmi rýchlo a spočiatku nie je jednoduché to v realite zachytávať. Jediný spôsob je – mať znalosť veci, tj. pomocou vedomého a pozorného prístupu môžeme odhaliť tieto techniky a potom si zachovať slobodu myslenia a následného rozhodovania.

Na záver tejto časti parafrázujem vetu z jedného komentára pod videom: „A nech vás nemýli preberaná téma, horšia kvalita obrazu, o to tu vôbec, ale vôbec nejde, ide o obsah – a hlavne o ilustrovanie spôsobu „hypnózy“ divákov.“

Video: https://www.youtube.com/watch?v=m2W-z2cr5KE&t=3s

Václav Klaus o údajnej pôžičke ZSSR

(Poznámka na okraj:
Už len bez toho, aby ste sa vôbec venovali tejto téme – je jasné, že otvárať v súčasnosti, čo sa dialo pred 32 rokmi je z logického hľadiska prakticky zbytočné. Ide o mrhanie energie a otvorenie tejto témy je podozrivé a musí mať skryté záujmy.)

Toto video je tiež poučné, lebo potvrdzuje spôsoby ktoré ste čítali vyššie a aj v našich podmienkach môžete vidieť technológiu znemožňovania ľudí:

• moderátor ma pripravené otázky a postupne nimi prechádza, aby na nič nezabudol
• moderátora nezaujímajú odpovede ani hosť – musí prejsť všetko, čo má napísané
• moderátor neustále pozerá do notebooku, nepočúva a len kýva hlavou, aby to vyzeralo, že počúva

Klaus správne v závere poukázal na nefér správanie moderátora – „klamete, nesnažíte sa ma pochopiť, prekrúcate, vy ste sa zbláznili, …“

Záver mal Klaus správny – poslal ho „do prdele“. Odišiel.

Toto je jediná možnosť ako sa ochrániť pred takýmito provokatérmi.

Václav Klaus o údajnej pôžičke ZSSR: Výmysel aktivistických novinárov:

https://www.youtube.com/watch?v=kaRTSLqmtHg